„Včera ja plávať bazén.“ „Ja včera vidieť krava!” „Krásna deň!” Aj také úsmevné vety a spojenie malé deti niekedy používajú. Pravidlá gramatiky sa totiž učia postupne. Časom zisťujú, ako jednotlivé výrazy ohýbať, tvoriť a radiť ich do zmysluplných viet. Osvojujú si takzvanú morfologicko-syntaktickú rovinu reči. Čo by ste o nej mali vedieť a ako ju rozvíjať?

Čo je morfologicko-syntaktická rovina reči?

Zahŕňa schopnosť tvoriť a ohýbať slová slova podľa pravidiel gramatiky (morfológie) a správne ich radiť do viet (syntax). Vďaka tomu sa deti učia, že slová nie sú nemenné, ale prispôsobujú sa situácii – napríklad „krava“ môže byť „kravu“, „krave“ alebo „s kravou“. Zároveň si osvojujú pravidlá, ako vety štruktúrovať, aby dávali zmysel. Napríklad vety „Pes naháňal mačku“ a „Mačka naháňala psa“ obsahujú rovnaké slová, ale ich poradie úplne mení význam.

Ako sa deti učia gramatické pravidlá?

Proces osvojovania gramatiky je prirodzený a prebieha cez každodennú komunikáciu, hru a pozorovanie okolia. Deti postupne objavujú:

— Ohýbanie slov: Rozpoznávajú, že slová menia svoje tvary podľa toho, čo chceme oznámiť. Napríklad si všimnú, že hovoríme „ideme na bicykli“, nie „ideme s bicyklom“.

— Pravidlá vetnej štruktúry: Učia sa, ako slová vo vetách radiť, aby dávali zmysel. Napríklad pochopia, že „Jem jablko“ je niečo iné ako „Jablko je mňa“.

— Gramatickú logiku: Deti začínajú chápať súvislosti, napríklad že slová majú svoje role (kto niečo robí, čo robí, kedy to robí) a že tieto role sa vyjadrujú pomocou gramatických tvarov.

Fáza učenia

Vývoj morfologicko-syntaktické roviny prebieha krok za krokom a začína už v ranom veku.

1. Prvé slová a vety

— Dieťa začne tvoriť jednoslovné vety, napríklad „mama“ alebo „piť“. Tieto výrazy môžu vyjadrovať celé myšlienky, ako „Mama, daj mi napiť.“

— Slová sú zatiaľ neohýbané a dieťa nerozlišuje rôzne gramatické kategórie.

2. Prvé gramatické pravidlá

— Dieťa začína používať jednoduché dvojslovné vety, ako „Mama ide“ alebo „Pes šteká“.

— Objavuje sa prvé skloňovanie a časovanie, aj keď často dochádza k chybnému používaniu tvarov („on skákala“).

3. Rozvoj vetnej štruktúry

— Dieťa zvláda tvoriť zložitejšie vety a používa viac slovných druhov, napríklad prídavné mená alebo predložky.

— Gramatické pravidlá sa stále upevňujú. Fyziologický dysgramatizmus (napr. „Videl som peknými autami.“) je v tomto veku bežný.

4. Pokročilé vety a súvetia

— Dieťa sa učí tvoriť súvetie pomocou spojok („pretože“, „a“, „ale“).

— Postupne začína chápať zložitejšie gramatické vzťahy, ako je časová súslednosť alebo rozlíšenie rodu a čísla.

Prečo je morfologicko-syntaktická rovina dôležitá?

Bez gramatiky by bolo oznámenie často nejasné alebo nezrozumiteľné.

Navyše správne gramatické zručnosti tvoria základ pre školské zručnosti, ako je čítanie a písanie. Pokiaľ dieťa gramatiku nezvláda, môže mať problémy s pochopením textu alebo tvorbou zmysluplných písomných oznámení.

Ako môžu pedagógovia/pedagogičky podporiť rozvoj tejto roviny?

Pani učiteľky v materských školách hrajú zásadnú úlohu v tom, ako deti vnímajú a používajú gramatické pravidlá. Ako rozvíjať zručnosti?

1. Modelujte správnu reč

Pri komunikácii s deťmi používajte gramaticky správne vety. Pokiaľ dieťa urobí chybu, zopakujte jeho vetu správne. Napríklad:

— Dieťa: „Ja bol v park.“

— Učiteľka: „Ty si bol v parku? A čo si tam robil?“

2. Podporujte tvorivosť

Vyzvite deti, aby vymýšľali vlastné vety alebo príbehy. Napríklad začnite vetou „Raz sa stalo niečo kúzelné…“ a nechajte ich pokračovať.

3. Zapojte pohybové aktivity

Využite hry, ktoré kombinujú pohyb a gramatiku. Napríklad pri hre „Na koho myslím?“ deti môžu hádať slová a zároveň používať rôzne pády: „Myslím na mačku. Kde je mačka?“

4. Pracujte s príbehmi

Čítajte deťom knihy a pýtajte sa na detaily, napríklad „Čo robil psík?“ alebo „Aký bol dom?“. To im pomáha pochopiť vzťahy medzi slovami vo vetách.

5. Hrajte jazykové hry

Hry typu „Čo robí?“ alebo „Čo k tomu patrí?“ rozvíjajú povedomie o slovných spojeniach a správnom užívaní gramatiky. Napríklad: „Krava behá. Čo ešte krava robí? Krava žerie.“

6. Čítajte deťom

Neobmedzujte sa iba na uzavreté otázky typu: „Čo to je? Akú to má farbu? Čo ešte krava robí?” Snažte sa používať aj otvorené otázky, napríklad: „Páči sa ti táto kniha?” Pokiaľ dieťa odpovie len áno/nie, môžete sa na rovnakú vec opýtať otvorenejšie: „Čo sa ti na knihe páčilo? Prečo sa ti páči ten príbeh?” a ďalšími spôsobmi.