Deti sa vyvíjajú rôznym tempom. Niektoré v troch rokoch plynule rozprávajú príbehy, iné sa aj v piatich rokoch vyjadrujú iba krátkymi vetami alebo nahrádzajú zložitejšie slová jednoduchými zvukmi. Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov – od prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, cez podnety, ktoré dostáva, až po individuálne dispozície.
Aké sú najčastejšie chyby v prístupe k rozvoju reči a ako im môžete predchádzať?
1. Málo príležitostí na rozprávanie
Dieťa sa učí reč napodobňovaním a aktívnym používaním jazyka. Ak nemá dostatok príležitostí komunikovať, jeho slovná zásoba i schopnosť tvoriť vety sa rozvíjajú pomalšie.
Ako sa málo šancí na rozprávanie prejavuje?
→ Dieťa zodpovedá jednoslovne alebo iba kývne hlavou.
→ Má problémy s formuláciou viet a ich rozvíjaním.
→ Používa veľmi obmedzenú slovnú zásobu.
Ako problémom predísť?
→ Pýtajte sa tak, aby sa nedalo odpovedať áno/nie. Namiesto zatvorených otázok , napr. „Chceš jablko?“ skúste otvorené otázky a dávajte na výber: „Čo by si chcel/-a na desiatu? Jablko, alebo banán?“
→ Podporujte rozprávanie zážitkov – nechajte deti popísať, čo robili cez víkend, aký majú obľúbený film alebo čo ich dnes v škôlke najviac bavilo. Keď má dieťa s rozprávaním problémy, skúste mu pomôcť využitím obrázkových knižiek alebo obrázkových kariet, pexesa a podobne.
→ Hrajte hry na dialógy – napríklad pri hrách na obchod alebo reštauráciu môžu deti prirodzene trénovať vetnú stavbu a komunikáciu.
→ Hrajte stolové a kartové hry – aj tu si deti precvičia slovnú zásobu a ďalšie rečové zručnosti.
2. Prehnané zjednodušovanie, alebo naopak príliš zložitá reč
Pedagógovia aj rodičia často prispôsobujú svoju reč deťom, ale niekedy až príliš. Pokiaľ na dieťa hovoríme príliš jednoducho („Dáš papu?“), ochudobňujeme ho o prirodzený kontakt s bohatšou slovnou zásobou. Naopak, príliš zložité vety môžu spôsobiť, že dieťa reči nerozumie a nemá chuť komunikovať.
Ako nájsť správnu mieru?
→ Hovorte prirodzene – namiesto „Hajú, papať“ používajte „Pôjdeme spať“ alebo „Pôjdeme jesť.“ Pokiaľ dieťa ešte nevie dostatočne dobre pomenovávať veci, činnosti či aktivity a používa jednoduchšie pojmy, vôbec to neprekáža. Môžete ho podporiť tak, že použijete jeho slovo a zároveň správne pomenovanie. Napríklad dieťa povie: „Tam je haf!“ Dospelý podporí dieťa tým, že povie: „Áno tam je haf, tam je pes.“ Alebo „Daj ham.“ Dospelý povie: „Áno dám ti ham, dám ti jedlo (banán, kaša, jablko a pod.)“
→ Prispôsobte komunikáciu schopnostiam dieťaťa – ak vidíte, že dieťa zložitejšiu vetu nechápe, rozdeľte ju na kratšie úseky a dajte mu čas na reakciu. Keď dieťa dobre nerozumie, stačí niekedy len skrátiť a zjednodušiť vetu alebo nahradiť jedno slovo iným slovom, ktoré už dieťa pozná.
3. Nedostatok otázok a rozhovorov
Otázky dávajú dieťaťu priestor premýšľať a formulovať odpovede. Ak dospelí kladú len uzavreté otázky typu „Páčilo sa ti to?“ s odpoveďou áno/nie, dieťa nemá priestor rozvíjať svoju reč.
Ako na správne otázky?
→ Otvorené otázky: Miesto „Máš rád/rada rozprávky?“ skúste „Ktorá rozprávka sa ti páči najviac a prečo?“
→ Otázky zamerané na detaily: „Čo sa stalo potom?“ „Ako by to dopadlo, keby…?“
→ Otázky zamerané na emócie: „Ako si sa cítil/-a, keď si postavil/-a tú veľkú vežu?“
Skúste sa v materskej škole rozprávať o príbehoch, ktoré spoločne čítate. Pýtajte sa nielen na dej, ale aj na pocity postáv alebo možné iné varianty zakončenia rozprávky.
4. Prílišná korekcia chýb
Ak dieťa opakuje slovo nesprávne („ja pitla“ namiesto „ja plietla“), prirodzená reakcia dospelého býva opraviť ho. Neustále opravovanie ale môže dieťa demotivovať a spôsobiť, že sa bojí rozprávať.
Ako vyzerá správna reakcia dospelého pri chybe? Mal by skomolené slovo uviesť na pravú mieru, povedať jeho správny variant. Nevyžadovať, aby dieťa slovo zopakovalo – stačí zaručiť, aby počulo správny tvar daného slova. Dieťaťu tak poskytujeme takzvaný správny rečový vzor.
Ako to robiť správne?
→ Namiesto opráv opakujte vetu správne: Dieťa: „Ja videla krava.“ Pedagóg alebo rodič: „Ty si videla kravu? A čo robila?“
→ Nechajte dieťa dokončiť myšlienku, kým ho opravíte – prerušením stratí niť a môže sa začať hanbiť.
Dôležité je vytvoriť v triede atmosféru, kde sa dieťa nebojí hovoriť, aj keď robí chyby.
5. Nadmerné využívanie technológií
Dieťaťu, ktoré trávi hodiny pri tablete alebo televízii, často chýba aktívna rečová interakcia. Pasívny príjem informácií nenahrádza skutočný dialóg.
Ako tomu predísť?
→ Obmedzte čas strávený pri obrazovkách, namiesto toho zapojte deti do rôznych hier alebo iných vhodných aktivít.
→ Využívajte technológie zmysluplne – napríklad spoločné počúvanie audiorozprávok, o ktorých sa potom s deťmi rozprávate.
6. Nedostatočné prepojenie reči s motorikou
Reč a jemná motorika spolu úzko súvisia.
Ako podporiť tzv. oromotoriku = motoriku artikulačných orgánov?
👅 Hry zamerané na oromotoriku – konkrétne aktivity nájdete v Logopedickom kufri alebo v pracovnom zošite Rozcvičme si jazýček.
💨 Dychové cvičenia – fúkanie do slamky, sfúkavanie pierka, bublifuk.
🪡 Hry na rozvoj jemnej motoriky – modelovanie, trhanie papiera, navliekanie korálikov.
Čím lepšie dieťa zvláda jemnú motoriku, tým ľahšie pre neho bude ovládať pohyby hovoridiel. Motorika hovoridiel a grafomotorika patrí medzi najnáročnejšie a nezložitejšie motorické mechanizmy vo vývoji celkovej motoriky.
7. Prehliadanie rečových ťažkostí
Mnoho rodičov i pedagógov verí, že dieťa „z toho vyrastie“. Niektoré vývinové nedostatky a ťažkosti však môžu pretrvávať a komplikovať deťom nielen komunikáciu, ale aj budúcu školskú dochádzku.
Kedy spozornieť?
🚨 Ak dieťa medzi druhým a tretím rokom nepoužíva aspoň päťdesiat slov a nespája ich do dvojslovných viet.
🚨 Ak po treťom roku pomaly narastá slovná zásoba a dieťa nehovorí adekvátne k svojmu veku.
🚨 Ak máme podozrenie, že nám dieťa dostatočne dobre nerozumie.
🚨 Ak je jeho reč nezrozumiteľná aj pre pedagóga.
🚨 Ak má problémy s tvorbou gramaticky správnych viet.
🚨 Ak sa dieťa bojí hovoriť alebo sa strání kolektívu kvôli problémom s rečou.
V takýchto prípadoch je vhodné odporučiť rodičom konzultáciu s logopédom/logopedičkou.