„Pani učiteľka, prečo sa hovorí saláma a nie šaláma?“ pýta sa päťročný Matej, zatiaľ čo trieda trénuje vytlieskavanie slov na slabiky. Jedna zvedavá otázka ukazuje, že deti už v ranom veku začínajú vnímať, ako slová vznikajú a ako sa vyslovujú.
Zistite viac o foneticko-fonologickej rovine reči, ktorá je známa tiež ako zvuková rovina jazyka a je zásadná pre úspešný vývin detskej reči.
Foneticko-fonologická rovina reči zahrňuje vnímanie a tvorbu zvukov, ktoré sú nevyhnutné pre porozumenie, komunikáciu a neskôr i pre čítanie a písanie. Pedagógovia/pedagogičky materských škôl môžu túto rovinu reči podporiť a výrazne prispieť k rozvoju jazykových schopností detí.
Čo je foneticko-fonologická rovina?
Táto rovina zahŕňa dve základné zložky:
Fonetika
Zameriava sa na tvorbu a fyzikálne vlastnosti zvukov. Študuje napríklad, ako deti vyslovujú jednotlivé hlásky, aký je správny pohyb jazyk, pier, čeľustí. Dieťa sa učí zvuky nielen napodobňovať, ale ich aj správne artikulovať.
Fonológia
Sleduje, ako sú zvuky v jazyku organizované. Deti sa postupne učia, že zmena jednej hlásky môže zmeniť význam slova. Napríklad „pila“ a „bila“. Fonológia je kľúčom k porozumeniu významovým rozdielom medzi slovami.
Obe zložky spolupracujú, keď sa dieťa učí rozlišovať a kombinovať zvuky do zmysluplných jednotiek, ako sú slabiky slová a vety.
Prečo je foneticko-fonologická rovina dôležitá?
Zvuková rovina jazyka má niekoľko kľúčových funkcií:
Rozpoznávanie zvukov
Deti sa učia rozlišovať podobné zvuky. Napríklad „b“ a „p“priraďovať im význam. Tieto schopnosti sú súčasťou takzvaného fonematického uvedomovania. Ide o schopnosť vedome vnímať, analyzovať a manipulovať so zvukmi v hovorenom jazyku. Rozvíjajú sa tak jazykové schopnosti a predpoklady potrebné pre neskoršie písanie a čítanie.
Čo všetko je súčasťou fonematického uvedomovania?
— Vnímanie a rozpoznávanie zvukov
— Segmentácia slov na zvuky a slabiky
— Manipulácia so zvukmi a ich sluchová diferenciácia (vnímanie rozdielov medzi zvukmi)
Tvorba hlások
Každá hláska má svoj presný spôsob artikulácie. Dieťa sa učí pohybom jazyka pier a čeľuste, ktoré sú potrebné pre správnu výslovnosť.
Prozodické faktory
Intonácia rytmus a prízvuk hrajú dôležitú rolu v schopnosti porozumieť vetám a emóciám, ktoré sú s nimi spojené. Napríklad otázka: Pôjdeš von? znie inak ako oznamovacia veta: Pôjdeš von.
Vývin foneticko-fonologickej roviny u detí
Vývin zvukovej roviny reči začína už v ranom veku a prebieha v niekoľkých fázach:
1. Obdobie raného vnímania zvukov
Už v prvých mesiacoch života deti začínajú reagovať na zvuky a rozoznávajú hlas svojej matky.
Počas prvého roka života deti prechádzajú od pudového k napodobňujúcemu džavotaniu, Ktoré je napodobnením reči dospelých. Deti skúšajú zvuky ako „ba“, „da“ alebo „ma“ čo tvorí základ pre budúce slová.
2. Napodobňovanie a tvorenie zvukov
V tomto období deti postupne začínajú rozlišovať slabiky a prvé hlásky, napríklad sa učia rozdeľovať slovo mama na ma-ma
Zároveň skúšajú tvoriť jednoduché vety, v ktorých kombinujú prvé slová. Spočiatku môžu mať ťažkosti s niektorými hláskami.
3. Posilňovanie fonologického uvedomovania
Deti sa učia rozlišovať jednotlivé hlásky v slovách. Napríklad dokážu povedať, že slovo pes sa začína hláskou p.
Učia sa identifikovať rytmus a intonáciu viet. Napríklad poznajú, kedy ide o otázku, rozkaz alebo oznamovaciu vetu.
Úloha pedagógov materských škôl
Pedagógovia a pedagogičky v materských školách majú kľúčovú úlohu pri rozvíjaní foneticko-fonologickej roviny. Hoci samotné vyvodzovanie hlások patrí do kompetencie logopédov, učitelia môžu významne prispieť k rozvoju sluchového vnímaniu a fonologického uvedomovania detí.
Čo môžete ako pedagóg/pedagogička robiť?
1. Rozvoj sluchového vnímania
— Trénujte s deťmi rozlišovanie jednotlivých zvukov. Napríklad ich nechajte poznávať zvuky zvierat alebo predmetov (pes šteká, voda tečie).
— Hrajte hry na rozpoznávanie slabík. Napríklad vytlieskavanie slov (so-va, ma-ma…).
— Skúste rýmovanie, zmeny zvukov v slove, písmenkové skladačky, čítanie a rozprávanie príbehov.
2. Podpora fonematického uvedomovania
— Učte predškolákov rozpoznávať začínajúce a koncové hlásky v slovách. Napríklad: Akú hlásku počuješ na začiatku slova pes?
— Povzbudzujte deti k vytváraniu jednoduchých rýmov. Napríklad: mačka práčka
— Cvičte rozpoznávanie zvukov v slove, rozdeľovanie slov na slabiky a na hlásky (analýza), spájanie hlások do slov (syntéza)
Příklady aktivit:
— Hudební hry: Zpívání písniček a říkadel pomáhá dětem rozvíjet rytmus a melodii řeči.
— Pohybové hry: Vytleskávání nebo poskakování podle slabik podporuje propojení pohybu a řeči.
— Hry na hlásky: Například hra „Kdo najde více slov na hlásku P?“ učí děti vnímat první zvuk ve slovech.
Význam pre budúcnosť detí
Správne rozvinutá foneticko-fonologická rovina je základom pre ďalšie jazykové schopnosti:
Písanie a čítanie 📖 Schopnosť rozlišovať hlásky a slabiky je základom pre čítanie a písanie.
Komunikácia 💬 Deti, ktoré dobre rozumejú zvukom, dokážu lepšie komunikovať s rovesníkmi i dospelými.
Sebavedomie ⭐️ Deti, ktoré dobre rozprávajú, sú často sebavedomejšie v skupinových aktivitách a interakciách.
Doporučení pro pedagogy
— Zaraďujte aktivity na rozvoj sluchového vnímania do denných rutín, napríklad pri rannom kruhu.
— Venujte pozornosť individuálnym potrebám detí. Niektoré deti môžu mať problémy
s určitými hláskami a potrebujú viac času na ich zvládnutie.
— Spolupracujte s rodičmi a logopédmi. Rodičia môžu podporovať zvukové hry doma a logopédi dokážu poskytnúť odbornú pomoc deťom s výraznejšími ťažkosťami.